ProbioNEWS
BULLETIN slovenskej spoločnosti pre probiotiká
IBS a fenomén krížového kŕmenia – prvé klinické dôkazy
O slovenskej spoločnosti pre probiotiká, o.Z. sls
Pozitívny vplyv a význam probiotík pre zdravie človeka je už dnes neodškriepiteľným vedeckým a medicínskym faktom. Pravdou však je, že ešte zďaleka nie všetky efekty probiotík poznáme a tiež nepoznáme všetky mechanizmy účinku týchto súčastí funkčných potravín.
Vzhľadom na množstvo nových a zásadných poznatkov v oblasti účinkov, funkcií významu preventívnemu i terapeutickému a ako aj ako súčasti imunitného systému človeka, a šíreniu týchto poznatkov najmä v odbornej spoločnosti, sme sa rozhodli založiť Slovenskú spoločnosť pre probiotiká.
CIELE
Cieľom a dlhodobou víziou bolo, aby spoločnosť:
bola združením odborníkov z rôznych oblastí výskumu, medicíny, výroby, distribúcie probiotík
sa spolupodieľala na zdravotnej výchove obyvateľstva
sa spolupodieľala na tvorbe webovej stránky s tematikou probiotík
pripravila prehľadnú odbornú publikáciu s tematikou probiotík (v slovenčine)
perspektívne vydávala občasník na tému „Probiotiká“ (prebio a probio, funkčné potraviny…)
bola perspektívne odborným poradným a konzultačným orgánom pre iné organizácie a inštitúcie v oblasti probiotík
združovala záujemcov o spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja, výroby, distribúcie probiotík na Slovensku
podieľala sa na organizácii vedeckých a odborných konferencií s témou probiotík
poskytovala odbornú a materiálnu podporu pri publikovaní odborných, ako aj pôvodných vedeckých prác o probiotikách.
Stručná história
Od r. 2000 sa datuje spolupráca ÚEM LF UPJŠ a VÚVL UVL v Košiciach v oblasti probiotík, zároveň začali štúdie s použitím probiotík u malých detí, organizovali sa prvé dve Medzinárodné sympóziá o probiotikách – IPC (Košice 2001, 2004).
Slovenskú spoločnosť pre probiotiká riadi výbor, ktorý pracuje v nasledujúcom zložení:
Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
predseda
Doc. MUDr. Peter Pružinec, CSc., mim. prof.
I. podpredseda
MUDr. Michal Kliment, CSc.
II. podpredseda
MUDr. Božena Palovičová, PhD.
vedecký sekretár
Doc. RNDr. Miloš Mikuš, CSc.
podpredseda pre spoluprácu s verejnosťou a komerčným sektorom
MUDr. Katarína Gombošová, PhD.
revízor
Rok 2008 bol rokom v ktorom naša Slovenská spoločnosť pre probiotiká vznikla, o čom sme podrobne referovali i na stránkach Medicínskeho monitora. V uznesení č. 5/2007 zápisnice č. 2/2007 výboru Sekcie pre probiotiká pri SSAKI (z 27.11.2007), bolo rozhodnuté o žiadosti o transformáciu na spoločnosť. Prezídium SLS schválilo našu žiadosť o transformáciu s účinnosťou od 1. januára 2008, s kódom spoločnosti v rámci SLS, ktorý je 089. Naša členská základňa pozostáva zatiaľ z vyše 200 riadnych členov. Členovia SSPP sú poväčšine špecialisti najmä v gastroenterológii, alergológii a imunológii, pediatrii, internisti, praktickí lekári pre deti a dorast, praktickí lekári pre dospelých, menej urológovia, onkológovia, gynekológovia a lekári pracujúci vo vyšetrovacích metódach.
Z významnejších podujatí, ktoré sme organizovali alebo spoluorganizovali, spomenieme len niektoré:
International Probiotic Conference (viacero ročníkov)
Food and Function – Probiotiká a prevencia civilizačných chorôb. Sympózium o funkčných potravinách a ich benefite pre zdravie, 9. – 11. júna 2009 Žilina, predsedajúci prof. John R. Wallace
I. Medzinárodné Sympózium o Probiotikách sme zorganizovali 24. januára 2009, Hotel Palace, Kúpele Nový Smokovec, kde sa ako pozvaní rečníci zúčastnili také autority ako Charlotte Nexmann Larsen, Arthur Ouwehand, Bengt Björksten, Marko Kalliomaki, či Eveliina Myllyluoma.
Publikácie
Kuchta, Pružinec a kolektív:
Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne.
Bonus CCS, Bratislava 2006, 167s. ISBN 80-968491-7-4.
SSPP vydala na Slovensku prvú súbornú publikáciu o problematike probiotík v humánnej medicíne.
Hrubiško a kolektív:
Probiotiká ako súčasť imunitného systému človeka.
Bonus CCS, Bratislava 2012, 216s. ISSN 1336-8168.
Komplexná publikácia, ktorá na Slovensku dovtedy absentovala.
Kuchta a kolektív:
Probiotiká v klinickej praxi.
Konsenzus panelu odborníkov Slovenskej spoločnosti pre probiotiká pri SLS.
Gastroenterológia pre prax. 11, 2012, č. 1, s. 41-46.
Kuchta a kolektív:
Mikrobióm a zdravie človeka. Jeho vývoj, zmeny a možnosti terapeutického ovplyvnenia od raného detstva.
A-medi, Bratislava 2020, 267s. (najlepšia publikácia Slovenskej pediatrickej spoločnosti v roku 2020).
14 rokov v činnosti odbornej spoločnosti nie je veľa, avšak oblasť, ktorou sa naša spoločnosť zaoberá, je nesmierne dynamicky sa rozvíjajúca a výsledky experimentálnych i klinických štúdií dávajú tušiť, že začína ďalšia časť vývoja medicíny. Sme radi, že sme sa so svojou činnosťou, spolu s vami, dostali priamo „na pulz“ tejto fascinujúcej periódy.
články
IBS a fenomén krížového kŕmenia – prvé klinické dôkazy
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je časté funkčné ochorenie tráviaceho traktu, charakterizované bolesťou brucha, nadúvaním a zmenami v stolici. Príčina nie je úplne objasnená avšak predpokladá sa súvis s dysbiózou, poruchami slizničnej bariéry čreva a chronického zápalu nízkej intenzity. Doterajšie štúdie naznačujú, že probiotiká môžu zmierniť príznaky IBS, avšak stále chýba systematický dôkaz o ich účinnosti naprieč rôznymi podtypmi IBS. Osobitná pozornosť sa pripisuje mastným kyselinám s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú protizápalové účinky a posilňujú bariérovú funkciu črevnej mukózy. Butyrát zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní integrity črevnej sliznice. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vplyv probiotík zvyšujúcich hladiny SCFA na symptómy IBS a črevnú bariéru.
Metóda
Jedná sa o dvojito zaslepenú, randomizovanú, placebom kontrolovanú štúdiu. Zaradených bolo 120 pacientov s rôznymi podtypmi IBS podľa Rímskych kritérií IV. Intervencia trvala 12 týždňov s 4-týždňovým follow-up. Probiotiká obsahovali zmes rodov Lactobacillus a Bifidobacterium (Chr. Hansen, Dánsko), podávali sa dvakrát denne. Hlavnými sledovanými parametrami boli zmeny v závažnosti symptómov (IBS-SSS), hladiny SCFA (acetát, propionát, butyrát), črevná permeabilita (L/M pomer) a zápalové markery. V oboch ramenách štúdie sa kontrolovalo dodržiavanie diéty s nízkym obsahom FODMAP a pohybová aktivita.
Výsledky
Od 8. týždňa došlo v probiotickej skupine k výraznému zlepšeniu symptómov oproti placebu, pričom rozdiely boli štatisticky významné. Po 12 týždňoch sa signifikantne zvýšili hladiny SCFA, najmä butyrátu (graf), ktorý sa ukázal ako najviac spojený s úľavou od symptómov (R = 0,43, p = 0,002). Zlepšila sa črevná priepustnosť (pokles L/M pomeru) a stúpli koncentrácie okludínu, klaudínu-1 a zonulínu, čo svedčí o obnove bariérovej funkcie čreva. Zápalové markery ako CRP, IL-6, TNF-α a kalprotektín sa výrazne znížili, čo naznačuje moduláciu imunitnej odpovede. Analýza podskupín potvrdila účinnosť intervencie naprieč všetkými podtypmi IBS.
Závery
Preukázalo sa, že probiotiká produkujúce SCFA (najmä butyrát) znamenali významný klinický prínos u pacientov s IBS, nezávisle od podtypu. Zvýšenie hladín butyrátu úzko súviselo so zlepšením symptómov, obnovou črevnej bariéry a redukciou zápalových procesov. Butyrát zlepšuje integritu epitelu cez posilnenie tesných spojení, čím bráni prenikaniu patogénov a toxínov.
ČO VIEME O PROBLEMATIKE?
- IBS (syndróm dráždivého čreva) je multifaktoriálne ochorenie, pri ktorom hrá úlohu črevná dysbióza.
- SCFA, predovšetkým butyrát, sú známe svojimi priaznivými účinkami na črevnú sliznicu – dodávajú energiu enterocytom (kolonocytom), regulujú zápal a posilňujú tesné spojenia.
ČO NOVÉ PRINÁŠA ČLÁNOK?
- Táto štúdia systematicky prepojila podávanie probiotík
a následné zvýšenie hladín SCFA, najmä butyrátu, s klinickým zlepšením IBS a obnovou črevnej bariéry, čím prehlbuje porozumenie mechanizmu účinku probiotík a otvára cestu k cielenej liečbe IBS. - Zníženie zápalových markerov (CRP, IL-6, TNF-α, kalprotektín) potvrdzuje imunitnú moduláciu v prospech tolerancie.
KOMENTÁR AUTORA
Štúdia potvrdila na klinickej úrovni fenomén krížového
kŕmenia
„Administrácia probiotík → zvýšenie hladín SCFA
(butyrát) → zlepšenie bariérovej funkcie čreva →
zmiernenie symptómov IBS nezávisle od typu“
ako potenciálnu kauzálnu liečebnú dráhu. Intervencia
bola dobre tolerovaná s vysokou mierou adherencie
probandov.
REFERENCIE
Li E, Wang J, Guo B, Zhang W. Effects of short-chain fatty acid-producing probiotic metabolites on symptom relief and intestinal barrier function in patients with irritable bowel syndrome: a double-blind, randomized controlled trial. Front Cell Infect Microbiol. 2025 Jun 12;15:1616066. doi: 10.3389/ fcimb.2025.1616066. PMID: 40575487; PMCID: PMC12198239.
Autori článku
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
Postbiotiká – Nová éra bioaktívnych zložiek v zdraví
Postbiotiká v kontexte „biotík“ a vznik nového pohľadu
Po desaťročiach výskumu, ktorý sa primárne zameriaval na živé mikroorganizmy (probiotiká) a substráty podporujúce ich rast (prebiotiká), sa pozornosť vedeckej komunity a priemyslu presúva k látkam, ktoré tieto mikroorganizmy vytvárajú. V rámci rodiny biotík predstavujú postbiotiká najnovšieho člena a sú definované ako látky odvodené od mikroorganizmov, ktoré už nie sú živé. Záujem o neživotaschopné mikrobiálne zložky vzrástol najmä kvôli obmedzeniam spojeným so živými probiotikami, ako sú nestabilná životaschopnosť v hotových produktoch a obavy z prenosu génov rezistencie na antibiotiká alebo potenciálne infekcie u rizikových pacientov. Zistilo sa, že zdravotné výhody nepochádzajú len zo živých baktérií, ale aj z ich bioaktívnych zložiek a metabolitov. Tento posun je vnímaný ako „posun paradigmy vo výskume mikrobiómu“.
Boj o terminologický konsenzus a definičné kritériá ISAPP
Oblasť neživotaschopných biót bola dlho poznačená terminologickým chaosom. Pred rokom 2021 sa pre neživotaschopné mikroorganizmy, ktoré vykazujú fyziologické účinky, používalo mnoho nekonzistentných termínov, ako napríklad paraprobiotiká, metabiotiká, „ghost probiotics“ (duchovia probiotík) alebo tyndalizované/tepelne usmrtené probiotiká.
Pôvodný pojem „postbiotikum“ (navrhnutý v rokoch 2009 – 2013) označoval iba látky uvoľnené alebo produkované metabolickou aktivitou mikroorganizmu, ktoré mali priaznivý účinok. Naproti tomu, paraprobiotiká boli pôvodne definované ako neživotaschopné mikrobiálne bunky (intaktné alebo rozbité).
Kvôli tejto pretrvávajúcej nejednotnosti v definíciách sa Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) v roku 2021 snažila zaviesť jednotný konsenzus.
Kľúčová definícia ISAPP:
Postbiotikum je „prípravok neživých mikroorganizmov a/alebo ich zložiek, ktoré poskytujú zdravotný prínos hostiteľovi“.
Podľa tejto definície ISAPP sú postbiotiká:
- Prípravok: Formulácia (vrátane mikrobiálnej biomasy, matrice a metódy inaktivácie) je dôležitá.
- Zložky: Môžu zahŕňať intaktné neživé bunky, bunkové fragmenty (napr. pili, zložky bunkovej steny).
- Metabolity: Purifikované mikrobiálne metabolity (napr. krátke reťazce mastných kyselín – SCFA, organické kyseliny) a vakcíny, ktoré samotné nie sú postbiotiká. Tieto by mali byť pomenované existujúcou chemickou nomenklatúrou.
Komerčné výhody a multifunkčné účinky postbiotík
Stabilita a technológia: Postbiotiká sa ľahšie skladujú, prepravujú a začleňujú do produktov, pretože sú odolné voči teplote, vlhkosti a podmienkam spracovania. Nevyžadujú udržiavanie chladiaceho reťazca, čo im poskytuje dlhšiu trvanlivosť (až do 5 rokov). Tieto technologické výhody uľahčujú ich masovú výrobu a integráciu do funkčných potravín, nápojov, krmív pre zvieratá a liečiv.
Bezpečnosť a klinické využitie: Neživá povaha postbiotík eliminuje riziko bakteriémie, fungémie, sepsy a horizontálneho prenosu génov rezistencie na antibiotiká, ktoré sú (aj keď zriedkavé) spojené so živými probiotikami. Preto sú postbiotiká vnímané ako bezpečnejšia alternatíva pre zraniteľné populácie, ako sú imunokompromitovaní pacienti, kriticky chorí jedinci alebo novorodenci.
Postbiotiká vykonávajú svoje funkcie prostredníctvom rôznorodých bioaktívnych zložiek vrátane extracelulárnych polysacharidov, zložiek bunkovej steny (ako sú peptidoglykány, lipoteichoové kyseliny) a metabolitov. Tieto zložky majú pleiotropné účinky, vrátane imunomodulačných, protizápalových, antioxidačných a antiproliferačných vlastností.
Postbiotiká pôsobia na hostiteľa rôznymi mechanizmami, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať s účinkami probiotík. Medzi hlavné mechanizmy patrí modulácia lokálnej a systémovej imunitnej odpovede, posilnenie črevnej bariéry a modulácia metabolických dráh. Ich aplikácie sa pritom neobmedzujú len na gastrointestinálny trakt, ale zahŕňajú aj kožu, ústnu dutinu a urogenitálny trakt.
KOMENTÁR AUTORA:
Postbiotiká predstavujú logický vývoj v oblasti biotík
– sú to stabilné, bezpečné a technologicky jednoduchšie použiteľné formy mikrobiálnych zložiek, ktoré poskytujú klinicky významné účinky aj bez prítomnosti živých baktérií. Ich rastúci význam pramení z toho, že mnohé benefity probiotík sú sprostredkované práve mikrobiálnymi komponentmi a nie životaschopnosťou samotného kmeňa. Konsenzus ISAPP konečne priniesol jasnú definíciu a odstránil terminologický chaos, čím položil základ pre seriózny vedecký aj komerčný rozvoj. Vďaka bezpečnostnému profilu a multifunkčným účinkom sa postbiotiká stávajú kľúčovým nástrojom modernej mikrobiálnej intervencie.
REFERENCIE
Liang, B. and Xing, D., 2023. The current and future perspectives of postbiotics. Probiotics and Antimicrobial proteins, 15(6), pp.1626-1643. Aggarwal, S., Sabharwal, V., Kaushik, P., Joshi, A., Aayushi, A. and Suri, M., 2022. Postbiotics: From emerging concept to application. Frontiers in Sustainable Food Systems, 6, p.887642. Aguilar-Toalá, J.E., Arioli, S., Behare, P., Belzer, C., Berni Canani, R., Chatel, J.M., D’auria, E., de Freitas, M.Q., Elinav, E., Esmerino, E.A. and García, H.S., 2021. Postbiotics—When simplification fails to clarify. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 18(11), pp.825-826. Vinderola, G., Sanders, M.E. and Salminen, S., 2022. The concept of postbiotics. Foods, 11(8), p.1077.
Autor článku:
články
IBS a fenomén krížového kŕmenia – prvé klinické dôkazy
IBS a fenomén krížového kŕmenia – prvé klinické dôkazySyndróm dráždivého čreva (IBS) je časté funkčné ochorenie tráviaceho traktu, charakterizované bolesťou brucha, nadúvaním a zmenami v stolici. Príčina nie je úplne objasnená avšak predpokladá sa súvis s dysbiózou,...
Postbiotiká – Nová éra bioaktívnych zložiek v zdraví
Postbiotiká v kontexte „biotík“ a vznik nového pohľadu Po desaťročiach výskumu, ktorý sa primárne zameriaval na živé mikroorganizmy (probiotiká) a substráty podporujúce ich rast (prebiotiká), sa pozornosť vedeckej komunity a priemyslu presúva...
Účinnosť mikroenkapsulovaného butyrátu sodného pri zmierňovaní symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva
Butyrát je kľúčovým zdrojom energie pre kolonocyty. Je produkovaný črevnou mikrobiotou fermentáciou vlákniny. Butyrát inhibuje enzým históndeacetylázu a tiež ovplyvňuje tri G-proteínové receptory. Preukázalo sa, že butyrát hrá dôležitú úlohu...
